Je jemná, neinvazívna dotyková terapia, ktorá prináša zlepšenie fyzického a psychického stavu, navodzuje hlboké uvoľnenie a vnútorný pokoj a povzbudzuje samoozdravné mechanizmy tela. Názov je odvodený z latinských slov : cranium (lebka) a sacrum (krížová kosť).
V membránovom systéme mozgových a miechových blán od lebky cez chrbticu až ku krížovej kosti v pravidelnom rytme pulzuje mozgovomiechová tekutina. Táto pulzácia sa označuje aj ako „dych života“. Ide o celkom odlišný rytmus, nezávislý od dychového a srdcového rytmu.
Už v tridsiatych rokoch 20. storočia americký osteopat William Garner Sutherland zistil, že popri srdcovom a dychovom rytme v našom tele pulzuje ešte tretí rytmus, ktorý dáva do pohybu celé telo, vrátane kostí lebky. Táto neviditeľná životná sila má súvis s mozgovomiechovým mokom. Podľa neho práve potencia dychu života vyvoláva pulzáciu tekutiny vo vnútri mozgovomiechového systému, takže v jednej fáze tekutina stúpa smerom k hlave a v druhej klesá ku krížovej kosti. Myšlienky doktora Sutherlanda vedecky podporil a rozvinul americký lekár John Upledger. Čo videl a následne preskúmal sa dnes nazýva krániosakrálny systém a máme ho úplne všetci. Tvorí ho trojvrstvový membránový systém, v ktorom neprestajne prúdi mozgovomiechová tekutina. Tvorbu tekutiny riadia mozgové komory. Mozgovomiechová tekutina vyživuje a detoxikuje nervovú sústavu. K vytekaniu tejto tekutiny – likvoru nemôže dôjsť vďaka nepriepustnej tvrdej mozgovej blane. Táto blana je vnútornou výstelkou lebky, pripája sa k lebečným kostiam, k stavcom krčnej chrbtice, ku krížovej kosti ako aj ku všetkým malým otvorom v lebke a v stavcoch, ktorými vedú nervy do celého tela. Krániosakrálny systém úzko súvisí s celou nervovou sústavou a pokiaľ funguje nedostatočne, zhoršuje sa prenos nervových impulzov v tele a tým aj jednotlivé telesné funkcie. Mozgovomiechová tekutina pulzuje v pravidelnom rytme. Deje sa tak asi šesť až dvanásťkrát za minútu. Ukázalo sa, že všetky kosti, vrátane kostí lebky, sa musia prispôsobovať zmenám tlaku tejto tekutiny počas pulzácie. Celá lebka sa rytmicky zmenšuje a zväčšuje a spôsobuje to príliv a odliv mozgovomiechovej tekutiny. Krániosakrálny rytmus je zaujímavý aj tým, že počas embryonálneho vývoja človeka sa objavuje ako prvý a po zástave srdcového a dychového rytmu zaniká ako posledný.
Samotná terapia je pre klienta jednoduchá. Zákazník leží na masážnom stole a terapeut sa jemne dotýka jeho tela. Začína nohami, pretože aj tam je možné vnímať pulzáciu mozgovomiechového moku. Dotyky potom vedú od nôh cez kostrč a panvu po chrbtici až k hlave. Pri uvoľňovaní blokád v krániosakrálnom systéme sa okrem iného využíva aj tzv. kľudový bod. Terapeut na chvíľu zastaví napúšťanie systému, tým sa vytvorí podtlak a nahromadí sa väčšie množstvo likvoru v mozgových komorách. Keď sa prúdenie do systému obnoví, mozgovomiechový mok ho prepláchne pod väčším tlakom a poriadne prečistí. Je to akoby sa celý systém reštartoval. Človek následne pocíti veľkú úľavu. Terapeut sa snaží zharmonizovať napúšťanie a vypúšťanie krániosakrálneho systému, plynulosť pulzácie a symetriu na pravej i ľavej časti tela. Ak máme dostatočne vyživovanú a detoxikovanú nervovú sústavu, naše orgány sú lepšie inervované a lepšie fungujú. Po vitálnej stránke sa môžeme cítiť príjemnejšie. Ak sa vyladí telesná rovina, potom sme schopní prejsť na úroveň tkanív, kam sa pulzácia prenáša cez jednotlivé nervy. Môžeme to vnímať ako stuhnutosť, alebo mäkkosť tkanív či ako prietok energie v tele. V tkanivách sú však uložené rôzne spomienky a mentálne programy spôsobené psychickým stresom a traumami. Sú to miesta zapuzdrenej zvyškovej energie, ktorá vzniká vo chvíľach negatívnych emócií. Takto si vytvoríme nový pamäťový vzorec na základe ktorého potom reagujeme v podobných situáciách. Krániosakrálna terapia môže odhaliť miesto zapuzdrenej energie i myšlienkový vzorec, ktorý je na tento bod naviazaný. Ak sa táto energia uvoľní, úľava nastane na emocionálnej a fyzickej úrovni a telo sa tak môže vrátiť k svojmu predobrazu zdravia. Pre mnohých ľudí zvyknutých na klasickú tlakovú masáž, je nepochopiteľné, ako môže taký jemný dotyk spôsobiť také silné zmeny v organizme. Silný tlak vyvoláva protitlak, pri jemnom dotyku sa telo dokonale uvoľní a otvorí sa liečivému procesu. Zároveň sa aj terapeut otvára svojej intuícii a necháva sa viesť svojimi rukami. Nie hlava, ale ruky sú v tomto prípade nástrojom na získavanie informácií a komunikáciu s klientom. Túto terapiu podstupujú aj zdraví ľudia, lebo sa po nej cítia plní energie, šťastnejší a spokojnejší. Posilňuje sa imunitný systém, stresová hladina sa znižuje a zlepšuje sa rovnováha hormónov a pocit telesnej a duševnej pohody. Podľa všetkého je krániosakrálny systém jadrom, v ktorom sa stretávajú riadiace mechanizmy tela, mysle, emócií, duše a krániosakrálna terapia dokáže obnoviť ich vzájomnú súhru. Ide o veľmi bezpečnú metódu, ktorú môžu podstúpiť ľudia všetkých vekových kategórií. Terapiu možno využiť u chronických stavov, ako aj v prípade akútnych ťažkostí. Môže sa kombinovať s inými druhmi liečebných terapií.
Terapia trvá 45 – 60 minút (u detí je to približne 30 minút v závislosti od veku).
Terapia pomáha pri :
- strese, napätí, poruchách koncentrácie,
- migrénach, bolestiach hlavy, chrbtice, kĺbov i svalov,
- chronickej únave, stavoch vyčerpania, depresiách, úzkostných stavoch a nespavosti,
- posilňuje imunitný systém a celkovú vitalitu organizmu,
- pri hormonálnych poruchách, problémoch menštruačného cyklu, neplodnosti,
- problémoch s dýchacími cestami, alergiami alebo astmou,
- pri škúlení, vysokom očnom tlaku, hučaní v ušiach, problémoch s rovnováhou,
- škrípaní zubov, zubnej neuralgii, problémoch s čeľustnými kĺbmi,
- uvoľňuje blokády vzniknuté v dôsledku úrazov i emocionálnych zranení, tráum,
- je výborná ako doplnok poúrazovej a pooperačnej rekonvalescencie,
- u detí pri poruchách učenia, pozornosti, hyperaktivite, úzkosti či nočnom pomočovaní,
- v tehotenstve uvoľňuje psychiku i telo, mobilizuje prirodzené adaptačné procesy tela,
- dodáva energiu pre životné zmeny a vyjadrenie seba samého.